Rôzne návody na lepší život!

Ďakujem za tento komentár :-)
Veľm pomohol... ;-)

Super, ešte to uplatniť v praxi"

čítala som Vaše komentáre a prišla mi na um taká otázka či taký človek dokáže naozaj ľúbiť ? žila som vo vzťahu so sebcom, všetko bolo len o tom "ja chcem.. ja si myslím.. ja mám pravdu.." proste pán dokonalý a ty si "nič" - myslím, že ma vlastne nikdy nemal rád.. pozorovala som potom ľudí okolo seba.. takí ľudia čo radi ponižujú si akoby vyberali ľudí čo nie sú menejcenní (!!!) ale o sebe pochybujú.. je to ako magnet.. dobre si tak zvyšujú sebavedomie.. pravda je, že skôr oni sa cítia menejcenní a došlo mi, že nechcem aby sa niekto na mne vyvršoval.. je to možno naivné ale veď život sám je komplikovaní a ľudia vo vzťahu by si mali byť oporou a nie aby Vás partner ťahal dolu.. ked máš niekoho rada tak chceš aby bol šťastný; aký by si mala dôvod na to aby si niekomu chcela ubližovať ???.. preto tá otázka v nadpise..

čitala som vaš komentar a chcem vam povedat že ja som v podobnej situacii ako ste vy a chcela som sa opytat ako to všetko znašate .

Tento článok nájdete aj tu: DUPLICITNÝ OBSAH
http://diva.aktuality.sk/clanok/21778/tipy-ako-nabrat-stratene-sebavedomie/

Ahoj Petra .S takymto problemom som sa boril az do styridsiateho roku zivota. Vtedy nastal velky zlom. -- otec mizacal vycitat rozne pochybenia pri stavbe domu-- ,,KEBY STE NEBOLI TAK DLHO ROZMYSLALI MOHLi SME LACNEJSIE POKUPIT MATERIAL... ,, Bolo to po revolucii,ked vsetko tak rychlo zdrazelo. Tych vycitiek bolo viac. JA som sa neovladol a KONECNE som sa postavil do protiutoku--krikom a udermi na stol. Otec sa asi zamyslel nad krit. vycitkami a zrejme aj pochopil ,ze to teraz uz nema vyznam - vytahovat. Asi takto som sa oslobodil od vecneho ,,kocirovani,,. Az vtedy som si uvedomil,ze nie som hlupak ,len mam inu vychodiskovu poziciu ,ako otec a konal som,ako som v danej sit.a postaveni mohol. / mam na mysli stavbu domu./A uvedomil som si aj to ,ze ked nieco poviem -navrhnem -vykonam, nie je o nic horsie,ako to pozorujem u inych ludi. V praci som si tiez zacal presadz. rozne nazory a myslienky,ale tam ma vypoculi a posudili ci to prinesie kladny efekt. kedze niektore myslienky priniesli aj svoje ovocie- zacalo sa mi dvihat sebavedomie.Velmi dlho som si myslel ,ze co vyslovim nemoze byt rozumne- lebo ten je starsi,ten je zasa v danej problemat.skusenejsi a pod. Neviem ci som to napisal dostatocne zrozumitel. ,ale takto som prelomil tu pomyselnu barieru.Pribudajucim vekom clovek nadobuda skusenosti a potom sa uz aj odvazi niecomu oponovat,alebo presadz. SVOJE. U mna tento problem bol ,,zabetonovany,, VYCHOVOU. Dufam ,ze si nieco z toho vyberies. DRZ SA !

tento komentar sa mi velmi pacil! tiez od malicka som bol utlacany nevlastnym otcom v nicom som nebol dobry vsetko so som spravil bolo zle! vzdy robil proti tomu co bolo premna dobre! teraz mam pomali tridsat a v polke veci som mu uz ukazal ze aj ja viem nieco ale este stale nedopusti ze aj aj som clovek ktory moze mat spravne rozhodovanie a vsetko musi byt podla neho! co dalej ako nanho? ci radsej ignorovat jeho uplne?

Prečítala som si vaše príspevky a len by som chcela povedať že vám všetkým držím palce a modlím sa aby ste zvládli svoje trápenia. Ľudia žijú svoj každodenný život s bremenom mnohých často neúnosných problémov. Snažíme sa žiť ho normálne kvôli našim deťom, manželom, rodinám, práci, ale vnútri cítime, že nám niečo chýba. Je to ten malý kúsok šťastia, ktorý si zaslúži každý z nás. Veľmi vám všetkým držím palce pri riešení vašich problémov a keby som vám mohla poradiť tak určite to aby ste boli silní. V každom okamihu života myslite na to že práve VY máte právo na šťastie, a nie je správne zostávať v živote s kýmkoľvek kto vám toto právo berie. Žiadny dôvod nie je ospravedlniteľný na takéto správanie. Veľa šťastia všetkým..

ok, pokúsim sa o to, je to ale divné, keď chcem žiť normálne - bez urážok, musím sa tváriť, že mi je to jedno ....
osud to zatiaľ vyriešil po svojom - muž je na chvíľu mimo domu .... ospravedlnil sa za všetko - skôr, ako odchádzal... nie nehovorím o žiadnom happy ende, hovorím o tom, že som rada, že odišiel na služobku mimo dom ..... oddýchnem si, načerpám silu.... ale Tvoju radu si beriem k srdcu ....

Presne si to vystihla ze ked si nad vecou, jeho to žerie.. Ale typujem že väčšinou si ty tá krorú to trápi! Skús mu nedavat najavo ze ta hnevá, že ta trápi, chovaj sa chvilu akoby ti už bol ukradnutý a toto mu dávaj aj najavo. Mal by pochopiť že svojim chovaním ta môže stratit a nemal by si tebou byť istý. Možno pomôže zamerne vyvolávať žiarlivosť a ignorovat jeho sceny..Možno to znie kruto a tiež to nieje lahke ale za pokus to určite stoji.. Ak už nič nepomôže na tvojom mieste by som s takým človekom už dlhšie neničila svoj život. Máš ho totiž len jeden... :(

Pokusila - pokušam sa dat ruky preč od života s manipulatorom. Ako piše Zena77... akoby o mne. A tiež to nie je med lýzať, mame dieta , natahuje sa o nu cez sudy. On ma priliš sebavedomie, mne chýba. Najhoršia kombinacia.

Zivot s niekym kto je vyslovený manipulátor a stále na vás všetko podcenuje je jeden z najtažších. Za prvé musíte si uvedomiť že ten človek sa nikdy nezmení.Zena77- tvoj manžel má určite sám strašne mizerné sebavedomie a aby sa cítil lepšie vybíja si to tým že ponižuje teba. Aj preto ked vidí že si štastná a niečo sa ti podarilo začne tak ,,vnutorne závidieť,, a s radostou ti tu náladu opäť pokazí. Ale vieš čo je najhoršie? Že ty mu to dovolíš! Vie že sa mu to podarí tak to stále využíva aby sa on sám citil očosi lepšie. Sú len dve možnosti:
1,Od takého človeka ruky preč.Aj ked začne mať sladké rečičky že sa zmení, never.. Oni zvyknú naslubovať no časom by sa to vrátilo do starých kolají..
2, To tažšie: Nebrať si jeho slová a to čo povie vôbec k srdcu. Ak ta ponižuje citi sa nižšie ako ty, pretoma potrebu ta uzemnovať. Určite ti nesiaha ani po členky a on sám si to uvedomuje, ale až ked si to uvedomíš aj ty! Vie že ta nije hoden a k tomu
je určite aj sebec, ked na tvoje pocity nedbá!
Lucia- pre teba platí najmä ten druhý bod pretože zanevrieť na mamu zas nieje celkom ok. Ale možno sa s nou začať menej stýkať by nebolo na škodu veci.. A ak sa opýta na dôvod jasne vysvetliť že ti jej chovanie strašne vadí.Ak to nepochopí a chybu zvalí zas na teba, nerieš a neber si jej slová k srdcu. Rodičov si žial nevyberáme, ale taisto nemajú právo nas v dospelosti ovplyvnovať život...

vždy keď si začnem myslieť, že je môj život už v normálnej pohodke - kľud, práca, láska a mier.
môj muž ma vráti do reality a poníži ma - presne vie kedy to má spraviť - keď som v pohodke - vtedy zaútočí....
psychické týranie a podkopávanie môjho sebavedomia a pohody - trvá dlho, 15 rokov . --- niekedy bolo lepšie niekedy horšie... ale včera som si konečne uvedomila, že to bude stále rovnaké, on sa nezmení .... takže čo ďalej ?
ignorovať ? riešiť ? alebo sa tváriť že sa nič nedeje ?

Mate niekto skusenosti s psichyckym treningom sporovcou?

Kazdy z nas ma moznost k sebe pritiahnut aj dobre aj zle veci, je pravda, ze skor nam vzdy napadnu tie negativne ako tie pozitivne, vzdy som bola totalny optimista, ale urcita zivotna situacia zo mna spravila z casti pesimistu a z casti, povedala by som ze az neurotika :) no snazim sa vzdy mysliet pozitivne a ked sa citim pod psa, tak si poviem, ze som kludna, spokojna, vyrovnana a prekrasna, citim sa super. Niekedy mi to uz aj ide, a som z toho nadsena :) len treba chciet, aj ked to zle vo vas, vas stale vyzyva a hneva a tryzni, no kazdy z nas ma aj moznost prekonat sam seba a v takych situaciach mam neskutocne super pocit zo seba :) prajem vsetkym vam len to naj

petra, mas ako čitam v pohode život, maš vysoku školu, napríklad ja som ju nedokončila... no tvoj hlavný problém bude v tom ako si sama povedala že ti zaleži na tom čo si iný myslia.. čo sa odteba očakáva..kasli na to rob len to čo ta baví, hovor čo maš na jazyku...svoj život je len tvoj!! ostatný ti možu byť ukradnutý..bud ta zoberú taku aka si alebo nie..a to už je len ich problém

No , moje sebavedomie je na bode mrazu, nielenže som dosiahla všetko čo som si zaumienila , ale jednoducho sebavedomie mám stále nízke . Som rozvedená, mám krásnu dcéru , mám svoj byt, vyštudovala som vysokú školu a práve tento rok dokončila , ale....neviem , stále nedokážem prejaviť svoj názor, neustále mám pocit že sa očakáva odomna byť len milá a len pomohať- myslím v robote . potrebujem pomoc , chcem byť viac sebavedomá, chcem sa zapojiť do diskusii bez toho aby som mala pocit , že to čo poviem nebude nevhodné ale ako na to ?pomôžte mi ? Ďakujem

krásne povedané.. ani nemám čo dodať.. Presne tak to v živote chodí! Tý čo ponižujú ostatných bývaju najzakomlexovanejší...

Mám pocit,že sa mi rúca svet...v práci mi kolegyne podkopávajú nohy a ja nie som schopná sa brániť....